Články - strana 1

Články, novinky a zaujímavosti

    17.08.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:034, Edited:17.08.2017 Pokuty v súvislosti s transferovým oceňovaním Sankcie v súvislosti s transferovým oceňovaním môžu byť nasledovné podľa toho, akú povinnosť si daňovník nesplní: Ak   na   výzvu   daňového   úradu   nepredloží   transferovú   dokumentáciu,   vystavuje   sa   riziku   pokuty   od   60,-   do   3.000,-   EUR.   Upozorňujeme,   že   táto   pokuta   (bez   ohľadu na jej výšku) môže byť uložená aj opakovane a ani jej zaplatením sa daňový subjekt nezbavuje povinnosti predložiť dokumentáciu. Dvojnásobne   vysoká   pokuta   hrozí   tomu   podnikateľovi,   ktorému   daňový   úrad   vyrubí   daň   alebo   rozdiel   dane   z   dôvodu,   že   jeho   transakcie   nemali   ekonomické opodstatnenie   a   účelovo   obchádzali   alebo   znižovali   daňovú   povinnosť.   To   znamená,   že   ak   daňový   úrad   zistí   úmyselné   vyhýbanie   sa   plateniu   daní   alebo   znižovanie základu   dane   (napr.   presúvanie   ziskov   evidentne   vytvorených   na   Slovensku   do   zahraničia),   vyrubí   pokutu   dvojnásobne   tak   vysokú   ako   by   vyrubil   ak   by   išlo   "iba"   o nesprávne   transferové   ocenenie.   Táto   hrozba   platí   aj   pre   podnikateľov,   ktorým   sa   preukáže,   že   získali   určité   daňové   zvýhodnenie,   na   ktoré   nemali   oprávnenie (napr.   zneužitie   schránkových   alebo   offshore   firiem).   Samozrejme   okrem   finančnej   sankcie   sa   daňovník   v   tomto   prípade   nevyhne   ani   dorubeniu   dane,   pretože   ak správca dane určí, že transakcia nemala ekonomické opodstatnenie, jednoducho na ňu nebude prihliadať a základ dane vypočíta bez nej. Na   druhej   strane,   ak   voči   takémuto   rozhodnutiu   daňovník   nepodá   odvolanie   a   v   lehote   sankciu   zaplatí   spolu   s   dorubeným   rozdielom   dane,   neuplatní   sa dvojnásobné   zvýšenie   a   postačí   zaplatiť   štandardnú   pokutu.   Týmto   sa   správca   dane   usiluje   urýchliť   vyrubovacie   konanie   a   znížiť   zaťaženie   súdov,   kde   často   končia podobné prípady.  Autorom článku je JUDr. Soňa Šallai     06.07.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:033, Edited:06.07.2017 Rezervný fond spoločnosti s ručením obmedzeným Spoločnosti   s ručením   obmedzeným   pri   svojom   vzniku   nemusí   vytvoriť   rezervný   fond   (RF)   ale   musí   ho   začať   vytvárať   od   prvého   roku,   v   ktorom   dosiahne   zisk   a to   vo výške   5%   z čistého   zisku,   t.j.   po   zdanení.   Týmto   spôsobom   sa   RF   dopĺňa   v každom   nasledujúcom   roku,   kedy   spoločnosť   vykazuje   zisk   a to   až   kým   výške   RF   sa   nebude rovnať 10% základného imania. Príklad:    Spoločnosť   ABC   s.r.o.   vznikla   v roku   2014.   Základné   imanie   má   vo   výške   5.000,-   EUR.   Pri   svojom   vzniku   sa   rozhodla   ešte   nevytvoriť   rezervný   fond.   V roku   2015 bola   spoločnosť   v strate   a preto   jej   nevznikla   povinnosť   začať   tvoriť   RF,   no   v roku   2016   už   vykazovala   zisk   vo   výške   2.000,-   EUR.   Tento   zisk   najprv   musela   zdaniť   sadzbou dane   22%,   takže   jej   ostalo   1.560,-   EUR.   Z 1.560,-   EUR   musí   vyčleniť   (minimálne)   5%   -   teda   78,-   EUR,   ktoré   za   rok   2016   odvedie   do   rezervného   fondu.   Takto   každý   rok, v ktorom   dosiahne   zisk   musí   odvádzať   min.   5%   kým   v rezervnom   fonde   nebude   aspoň   500,-   EUR   (500,-   EUR   je   10%   výšky   základného   imania   spoločnosti   ABC   s.r.o.). Pokiaľ spoločnosť dosiahne ďalší rok opäť stratu, nepridelí do RF nič kým nedosiahne zase v niektorom roku zisk. Rezervný   fond   je   možné   dopĺňať   aj   o vyššiu   sumu   (spoločníci   si   ju   môžu   určiť   v spoločenskej   zmluve   alebo   stanovách)   ale   uvedený   príklad   obsahuje   minimálne   percentá, ktoré   stanovuje   zákona.   Takisto   je   možné   vytvoriť   RF   hneď   na   začiatku   pri   vzniku   spoločnosti   v   akejkoľvek   výške   z príplatkov   spoločníkov   poskytnutých   nad   rámec   svojich vkladov. Ak sa spoločnosť rozhodne pre túto možnosť, spoločenská zmluva musí obsahovať lehotu, v ktorej sú spoločníci povinní poskytnúť dohodnuté príplatky. RF   slúži   výlučne   na   krytie   strát   spoločnosti   a nemusí   byť   tvorený   iba   peňažnými   prostriedkami,   rovnako   nemusí   byť   ani   vedený   na   zvláštnom   viazanom   účte   v   banke   (ako do roku 2002). O jeho použití rozhodujú konatelia, pokiaľ v spoločenskej zmluve nie je uvedené, že rozhodovanie o RF patrí valnému zhromaždeniu. Problém   z praxe:    rezervný   fond   sa   tvorí   zo   zisku   vykázaného   v riadnej   účtovnej   závierke.   Lenže   valné   zhromaždenie,   ktoré   túto   účtovnú   závierku   schvaľuje   zasadá   vždy až   v nasledujúcom   roku,   napr.   ak   sa   ma   schváliť   závierka   za   rok   2015,   valné   zhromaždenie   zasadne   niekedy   začiatkom   roku   2016.   S touto   skutočnosťou   majú   niektorí klienti   problém,   pretože   nevedia,   či   sa   má   RF   vytvoriť   v roku   2015   alebo   2016.   Preto   chceme   upozorniť,   že   prídel   do   rezervného   fondu   sa   vždy   viaže   na   ten   rok,   v ktorom bol vytvorený zisk – v tomto príklade pôjde o rok 2015 (aj ak valné zhromaždenie schváli závierku v roku 2016).   28.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:032, Edited:28.06.2017 Účet 413 - Ostatné kapitálové fondy Na   účet   413   v   podvojnom   účtovníctve   sa   účtujú   ostatné   peňažné   kapitálové   vklady   aj   nepeňažné   kapitálové   vklady,   ktoré   pri   ich   vytvorení   nezvyšujú   základné   imanie účtovnej   jednotky   a   nie   je   pre   ne   v   predchádzajúcich   účtoch   tejto   účtovej   skupiny   samostatný   syntetický   účet.   V   prospech   účtu   sa   účtuje   najmä   bezodplatne   prijatý majetok   od   spoločníkov,   členské   podiely   v   družstvách   na   družstevnú   bytovú   výstavbu 1 .   Z   právneho   hľadiska   je   však   v   tomto   prípade   pojem   "vklad"   nesprávne   použitý, nakoľko   nie   každý   majetkový   transfer   spoločníka   do   spoločnosti   je   vkladom 2 .   Vklad   ako   podmnožina   majetkového   presunu   je   jeho   špecifickým   druhom,   ktorý   má   za následok   podielanie   sa   spoločníka   na   výsledku   podnikania   spoločnosti.   V   zmysle   §   58   ods.   1   Obchodného   zákonníka   vklad   spoločníka   zároveň   vytvára,   príp.   zvyšuje základné   imanie   spoločnosti,   preto   v   súvislosti   s   vkladaním   (peňažných   či   nepeňažných)   prostriedkov   na   účet   Ostatných   kapitálových   fondov   je   lepšie   hovoriť   o príspevku.   Slovenský   právny   poriadok   ako   aj   smernica   o   koordinácii   ochranných   opatrení,   ktoré   členské   štáty   vyžadujú   od   obchodných   spoločností   na   ochranu   záujmov spoločníkov   a   tretích   osôb   č.   2012/30/EÚ   nezakazujú   poskytovanie   finančných   príspevkov   spoločníkmi.   Vloženie   takéhoto   príspevku   do   spoločnosti   je   možné   iba bezodplatne    (opäť    narozdiel    od    vkladu,    ktorý    má    vždy    protiplnenie    vo    forme    obchodného    podielu    v    spoločnosti)    a    teda    ide    o    účet    určený    na    nadobudnutie bezodplatných investícii od spoločníkov, členských podielov, cenných papierov, darov... Samozrejme nie je ani vylúčená tvorba kapitálového fondu zo zisku spoločnosti. 1  popis účtu 413 na stránke danovecentrum.sk: http://www.danovecentrum.sk/uctovne-suvztaznosti/413-ostatne-kapitalove-fondy-2016.htm  2 O. Ovečková a kol.: Veľký komentár k Obchodnému zákonníku, Zväzok I, vyd.: Wolters Kluwer 2017, s. 398, ISBN 978-80-8168-573-6 Autorom článku je JUDr. Soňa Šallai     15.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:030, Edited:15.06.2017 Vierohodnosť elektronickej faktúry Pri    elektronických    faktúrach    je    potrebné    dbať    o    to,    aby    bola    zabezpečená    ich    vierohodnosť,    neporušenosť    obsahu    a    čitateľnosť.    Vierohodnosť    znamená,    že    je nespochybniteľné,   kto   dodával   tovar   alebo   službu.   Podľa   metodického   usmernenia   Finančného   riaditeľstva   SR   ak   dodávateľ   vydáva   faktúru,   zabezpečenie   vierohodnosti pôvodu preukazuje napríklad záznamom faktúry v účtovnej evidencii. Neporušený obsah faktúry je taký, ktorý nebol zmenený (kovertovanie formátu faktúry nie je zmenou jej obsahu). A   nakoniec   všetky   elektronické   faktúry   musia   byť   čitateľné   ľudským   okom,   t.j.   aj   ak   sú   vydané   v   štruktúrovanom   formáte   (napr.   XML),   je   potrebné   ich   konvertovať   do čitateľnej podoby, prípadne musíte byť schopní ich na požiadanie vedieť okamžite konvertovať (napr. pri kontrole). Zákon o DPH vymenováva tri možné alternatívy ako dosiahnuť vierohodnosť s tým, že pripúšťa aj iný spôsob, ktorý si zdaniteľná osoba zvolí: 1 . Kontrolné   mechanizmy   podnikových   procesov:   ide   o   priradenie   faktúry   k   ostatným   sprievodným   dokumentom,   napr.   objednávke,   dodaciemu   listu,   zmluve, doklade o úhrade tovaru apod. Neznamená to, že musia byť zopnuté spolu, ale mali by byť spoločne archivované a označené tak, aby sa dali spárovať. 2 . Používanie kvalifikovaného elektronického podpisu (predtým zaručený elektronický podpis ZEP), ktorým sa faktúra podpíše. 3 . Elektronická   výmena   údajov   (electronic   data   interchange   EDI):   ide   o   elektronický   prenos   údajov   z   jedného   počítača   do   druhého,   no   zmluva   o   EDI   musí   výslovne ustanovovať takéto zabezpečenie faktúr. 4 . Iné   spôsoby:   môže   ísť   o   kombináciu   horeuvedených   možností   alebo   zdaniteľná   osoba   použije   iné   technológie   na   ochranu   vrátane   naskenovania   faktúry   či   využitia webových portálov, no v tom prípade určite odporúčame dodržať aj prvý bod. A   na   záver,   fakturačná   smernica   nedovoľuje   správcovi   dane   obmedzovať   daňovníkov   vo   výbere   spôsobu   zabezpečenia   svojich   faktúr,   preto   si   vyberte   spôsob,   ktorý   Vám a Vašim obchodným partnerom najviac vyhovuje a je najefektívnejší pri Vašom množstve faktúr.   14.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:029, Edited:14.06.2017 Čo všetko sa považuje za platnú elektronickú faktúru? Od   1.1.2013   sú   papierové   a   elektronické   faktúry   rovnocenné,   z   čoho   vyplýva,   že   sa   na   ne   viažu   rovnaké   náležitosti   opísané   v   §   74   zákona   o   DPH.   Niektorí   podnikatelia   sa domnievajú, že pre elektronické faktúry je zákonom stanovený konkrétny formát a ten musí byť dodržaný. Nie je to pravda, za elektronickú faktúru sa považujú: faktúry v akomkoľvek elektronickom formáte vrátane PDF alebo XML (takúto faktúru si môže príjemca aj konvertovať na iný formát, ak mu viac vyhovuje) faktúry vyhotovené ako listinné a potom naskenované faktúry odoslané mailom ako prílohy faktúry prijaté faxom v elektronickom formáte faktúry podpísané kvalifikovaným (predtým zaručeným) elektronickým podpisom (KEP) alebo bez neho (záleží to od Vás). Niekoľko poznámok k elektronickým formátom faktúr: to   v   akom   formáte   bude   elektronická   faktúra   vystavená,   záleži   iba   od   Vás,   neurčuje   to   ani   fakturačná   smernica   (2006/112/ES   doplnená   smernicou   2010/45/EÚ)   ani štát. Ak faktúru podpíšete KEPkom a potom sa zmení jej formát, treba to zaznamenať v kontrolnom výkaze. faktúry   môžu   byť   posielané   aj   v   podobe   štruktúrovaných   správ   ako   XML   alebo   EDI,   ale   aby   bola   splnená   podmienka   podľa   §   71   ods.   3   zákona   o   DPH   a   teda   faktúra bola (okrem iného) čitateľná, musia byť konvertované do formátu čitateľného ľudským okom. Treba   si   však   dať   pozor   na   to,   aby   Váš   obchodný   partner   súhlasil   s   elektronickou   faktúrou.   Súhlas      od   r.   2013   už   nemusí   byť   nutne   písomný,   môže   byť   vyjadrený   mailom, v   zmluve   ale   postačuje   aj   to,   ak   príjemca   jednoducho   uhradí   elektronickú   faktúru.   Pokiaľ   s   tým   z   nejakého   dôvodu   nesúhlasí,   napríklad   nemá   technické   možnosti   na príjem takejto faktúry, ste povinný mu ju poslať v listinnej podobe. Ďalej bude nasledovať súvisiaci článok:  Ako zabezpečiť vierohodnosť elektronickej faktúry podľa zákona. /viď vyššie/   14.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:028, Edited:14.06.2017 Čo skrýva názov DECLARATION OF TRUST, alebo v preklade „Vyhlásenie o dôvere“ ? Tento   pojem   sa   väčšinou   spomína   v   spojitosti   s   off-shore   spoločnosťou,   v   ktorej   vykonávajú   riadenie   a   hlasovacie   práva   akcionárov   dosadení,   tzv.   „nominee“   riaditelia alebo   akcionári.   To   znamená,   že   v   spoločnosti   je   vymenovaný   riaditeľ   (obdoba   nášho   konateľa   v   s.r.o.)   a   prípadne   aj   akcionári   (obdoba   našich   spoločníkov   v   s.r.o.)   z dôvodu   aby   skutoční   vlastníci   spoločnosti   zostali   v   anonymite.   Týmto   sa   celá   spoločnosť   zveruje   cudziemu   riaditeľovi   a   tiež   všetky   práva   akcionára   vykonáva   dosadený akcionár… Pokračovanie v priloženom PDF dokumente: Autorom článku je Kazimír Németh     12.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:027, Edited:12.06.2017 Protokol z daňovej kontroly vs. dodatok k nemu Ak   u   Vás   prebehla   daňová   kontrola,   ktorej   výsledky   boli   zaznamenané   v   protokole,   venujte   zvýšenú   pozornosť   aj   jeho   dodatkom.   Protokol   z   kontroly   a   všetky   neskôr vystavené   dodatky   k   nemu   musia   obsahovať   rovnaké   zistenia,   inak   pôjde   o   nezákonný   dôkaz,   o   ktorý   sa   správca   dane   nemôže   opierať   (rozsudok   Krajského   súdu   v Bratislave,   sp.   zn.   5S/47/2013-69   potvrdený   rozsudkom   Najvyššieho   súdu,   sp.   zn.   8   Sžf   15/2015   z   23.02.2017).   Dodatok   je   vždy   súčasťou   protokolu   a   ako   taký   nemôže   byť s   ním   v   rozpore.   Pokiaľ   sa   tak   stane,   nemá   výpovednú   hodnotu   a   nemôže   byť   použitý   ako   podklad   pre   meritórne   rozhodnutie   v   správnom   konaní,   ani   ako   dôkaz   v súdnom procese.   10.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:026, Edited:10.06.2017 Kedy sa môže vyplatiť zisk medzi spoločníkov? Spoločníci   v s.r.o.   majú   nárok   na   podiel   na   zisku   spoločnosti   v pomere   zodpovedajúcom   ich   splateným   vkladom,   ak   si   to   v spoločenskej   zmluve   nedohodnú   inak. Vyplácanie zisku v súlade so zákonom sa však viaže na niekoľko podmienok: 1.Vyplateniu   zisku   musí   predchádzať   rozhodnutie   valného   zhromaždenia   o schválení   účtovnej   závierky   a   o tom,   že   celý   zisk   alebo   jeho   časť   sa   použije   na   rozdelenie medzi spoločníkov. 2.Zároveň    platí,    že    rozdeliť    možno    iba    čistý    zisk    znížený    o povinný    prídel    do    rezervného    fondu    a o neuhradenú    stratu    z minulých    období,    t.j.    uhradenie    straty z predchádzajúcich   rokov   má   vždy   prednosť   pred   vyplatením   podielu   na   zisku.   Rezervný   fond   sa   v spoločnostiach   s ručením   obmedzeným   vytvára   povinne   vo   výške   10% základného imania a v akciových spoločnostiach vo výške 20%. Príklad:   Spoločnosť   XY   s.r.o.   má   dvoch   spoločníkov,   ktorí   sa   podieľajú   na   základnom   imaní   5.000,-   EUR   rovnakým   vkladom   po   2.500,-   EUR   a keďže   si   v spoločenskej zmluve   neupravili   vyplácanie   podielu   na   zisku,   ten   sa   bude   deliť   medzi   nich   tiež   na   polovicu.   V roku   2016   dosiahli   zisk   po   zdanení   8.000,-   EUR.   Spoločnosť   povinne vytvára   rezervný   fond   v súlade   s   §   124   Obchodného   zákonníka   tak,   že   ho   každý   rok   pri   dosiahnutí   zisku   dopĺňa   o 5%   z   tohto   zisku.   To   znamená,   že   v roku   2017   po schválení   riadnej   účtovnej   závierky   za   rok   2016   a po   zdanení   doplnila   spoločnosť   XY   s.r.o.   do   rezervného   fondu   sumu   400,-   EUR   a zvyšok   čistého   zisku,   t.j.   sumu   7.600,- EUR si dvaja spoločníci môžu rozdeliť medzi sebou (za predpokladu, že nemusia uhradiť stratu z minulých období). 3.   Ak   naopak   miesto   straty   spoločnosť   dosiahla   aj   v minulých   rokoch   zisk,   ktorý   ale   nerozdelila   medzi   spoločníkov   ani   inak   nepoužila,   môže   ho   vyplatiť   len   tak,   že   ho započíta   k tohtoročnému   zisku   a potom   rozdelí   medzi   spoločníkov.   Nerozdelený   zisk   z minulých   rokov   ako   aj   prostriedky   z iných   kapitálových   fondov   nie   je   možné vyplatiť prostredníctvom iných plnení počas roka, iba v rámci vyplatenia zisku spoločnosti po schválení riadnej účtovnej závierky. 4.Vyplatenie   zisku   nie   je   možné,   ak   by   si   tým   spoločnosť   spôsobila   úpadok   alebo   ak   vlastné   imanie   (podľa   účtovnej   závierky)   je   nižšie   ako   súčet   základného   imania a rezervného fondu. 5.Počas účtovného obdobia je zakázané vyplácanie preddavkov na podiely na zisku, rovnako je protizákonné vyplácanie úrokov z vkladov spoločníkov. Ak   dôjde   k vyplateniu   podielov   na   zisku   v rozpore   s týmito   pravidlami,   spoločníci   sú   povinní   takéto   prostriedky   vrátiť,   pričom   za   vrátenie   ručia   konatelia,   ktorí   schválili   ich vyplatenie.   Preto   je   v záujme   konateľov   venovať   pozornosť   týmto   povinnostiam.   Ak   by   totiž   došlo   v rámci   tohto   konania   ku   škode   spôsobenej   spoločnosti,   zodpovedajú konatelia aj za ňu a to z dôvodu porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou.   06.06.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:025, Edited:06.06.2017 Nové pravidlá ochrany osobných údajov v EÚ V   celej   Európskej   únii   sa   zavádzajú   nové   pravidlá   ochrany   osobných   údajov,   ktoré   sa   týkajú   najmä   prevádzkovateľov   internetových   stránok,   webshopov,   zamestnávateľov, poskytovateľov   marketingových   služieb,   biometrických,   kamerových   a   prístupových   systémov   a   predajcov.   Nariadenie   General   Data   Protection   Regulation   (GDPR)   sa vzťahuje   nielen   na   doterajšie   kategórie   osobných   údajov   ale   aj   na   cookies,   geolocations,   emaily,   IP   adresy,   genetické   údaje...   Okrem   toho   sa   rozširuje   aj   teritoriálna pôsobnosť   nariadenia,   ktoré   sa   vzťahuje   aj   na   tých   prevádzkovateľov,   ktorí   spracovávajú   osobné   údaje   mimo   EÚ   rovnako   ako   na   prevádzkovateľov   mimo   EÚ,   ktorí   ale spracovávajú osobné údaje európskych občanov (t.j. najmä ak im poskytujú služby alebo predávajú tovar). Prinášame niektoré konkrétne nové inšitúty: Právo   byť   zabudnutý:   ak   boli   vyzbierané   o   dotknutej   osobe   na   určitý   účel   jej   osobné   údaje,   ktoré   už   ale   viac   nie   sú   potrebné,   má   táto   osoba   právo   žiadať   ich   výmaz. Rovnako tak môže kedykoľvek požiadať o ich výmaz ak sa rozhodne odvolať svoj súhlas s poskytovaním osobných údajov. Právo    na    prenos:     prináša    možnosť    požiadať    o    svoje    osobné    údaje    prevádzkovateľa,    ktorému    boli    poskytnuté    a    ten    má    povinnosť    ich    poskytnúť    v    čitateľnom    a štruktúrovanom formáte. Dotknutá osoba má následne právo preniesť tieto údaje k inému prevádzkovateľovi. Povinnosť   oznámiť   bezpečnostný   incident:   ak   dôjde   k   porušeniu   bezpečnosti   ochrany   osobných   údajov,   prevádzkovateľ   to   musí   oznámiť   čo   najskôr   (najneskôr   do   72   hodín) príslušnému dozornému orgánu. Spoločnosti,   ktoré   vo   veľkom   spracovávajú   osobné   údaje   (napr.   marketingové,   prieskum   trhu..)   musia   vymenovať   nezávislú   zodpovednú   osobu,   tzv.   Data   Protection Officer.   GDPR   stanovuje   povinnosti   aj   pre   slovenských   podnikateľov   upraviť   svoju   ochranu   osobných   údajov   a   to   napriek   tomu,   že   aj   doteraz   malo   Slovensko   jednu   z najprísnejších   legislatív   v   tejto   oblasti.   Pokiaľ   Vaša   spoločnosť   sama   spracováva   osobné   údaje   vo   väčšom   rozsahu   alebo   na   to   používa   tretie   osoby   (do   tejto   kategórie patria   najmä   kategórie   podnikateľov   vymenované   na   začiatku   článku),   mali   by   ste   upraviť   svoju   ochranu   osobných   údajov   v súlade   s nariadením   GDPR,   prípadne   sa obrátiť na právnika, ktorý Vám vysvetlí čo konkrétne treba urobiť.   25.05.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:024, Edited:25.05.2017 Ako správne zaregistrovať prevádzkareň Na   úvod   chceme   upozorniť,   že   žiaden   zákon   nevyžaduje   povinné   zriadenie   prevádzkarne   a   rovnako   nie   je   viazaná   ani   na   žiadnu   konkrétnu   živnosť.   Ak   však   vykonávate činnosť,   ktorá   sa   nedá   robiť   z   domu,   resp.   z   miesta   podnikania,   úrady   od   Vás   pravdepodobne   budú   vyžadovať   zriadenie   prevádzkarne   –   pôjde   najmä   o   manipuláciu   s tovarom vo väčšom rozsahu alebo o výrobné aktivity. Zriadenie   prevádzkarne   (ako   aj   jej   zrušenie)   sa   v   prvom   rade   ohlasuje   na   živnostenskom   odbore   okresného   úradu.   Ak   chce   svoju   prevádzkareň   ohlásiť   obchodná spoločnosť,   môže   tak   urobiť   až   po   zápise   do   obchodného   registra   –   t.j.   nie   je   možné   ohlásiť   prevádzkareň   súčasne   s   prvým   ohlásením   živnosti.   Ohlásenie   je   potrebné najneskôr v deň jej skutočného zriadenia. Vzápätí,   príp.   naraz   s   ohlásením   na   živnostenskom   odbore   je   nutné   ju   zaregistrovať   aj   na   daňovom   úrade   a   to   najneskôr   do   30   dní.   Ak   je   podnikateľ   povinný   používať elektronickú registračnú pokladnicu v prevádzkarni, musí si k nej vypýtať daňový kód. Faktickú    činnosť    nemôže    podnikateľ    v    prevádzkarni    vykonávať,    kým    nedostane    stanovisko    regionálneho    úradu    verejného    zdravotníctva.    Tento    úrad    mu    okrem posúdenia   negatívneho   vplyvu   na   verejné   zdravie   zároveň   aj   schvaľuje   prevádzkový   poriadok.   Prevádzkový   poriadok   musia   mať   povinne   napríklad   kúpaliská,   zariadenia starostlivosti o telo (kaderníctva, solária apod.), zariadenia poskytujúce stravovacie služby atď. Ďalej je potrebné ohlásenie na mestskom alebo obecnom úrade (túto povinnosť si však stanovujú obce individuálne, preto sa nemusí týkať každej prevádzkarne). Okrem   týchto   opatrení   treba   zabezpečiť   BOZP   školenie   a   školenie   o   ochrane   pred   požiarmi   (ak   má   zamestnávateľ   viac   ako   5   zamestnancov   a   spĺňa   ďalšie   zákonné podmienky,   vzťahuje   sa   na   neho   viac   povinností,   ktoré   kvôli   svojmu   rozsahu   nemôžu   byť   zahrnuté   v   tomto   článku);   ak   sú   zamestnaní   viac   ako   traja   zamestnanci, zamestnávateľ   to   musí   oznámiť   RTVS   a   hradiť   koncesionárske   poplatky.   Iné   povinnosti   už   závisia   od   konkrétnych   činností,   napr.   či   dochádza   k   styku   so   spotrebiteľmi;   či   je predmetom činnosti výroba alebo predaj potravín; či sa prevádzkareň týka webshopu alebo ide o miesto na ktoré sa vzťahuje zákaz fajčenia atď. Autorom článku je JUDr. Soňa Šallai     11.05.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:023, Edited:11.05.2017 Nové upomínacie konanie má byť rýchlejšie ako platobný rozkaz Od   februára   2017   platí   nový   zákon   č.   307/2016   o upomínacom   konaní,   ktorý   má   pomôcť   súdnym   úradníkom   ako   aj   občanom   urýchliť   spracovanie   veľkého   množstva návrhov    na    vydanie    platobných    rozkazov.    Ide    o alternatívne    konanie    ku    klasickému    platobnému    rozkazu,    ktorá    bude    prebiehať    výlučne    elektronicky    a podanie možno smerovať iba na Okresný súd Banská Bystrica. Čo   je   najväčším   plusom   celého   procesu   je   naozaj   jeho   jednoduchosť   –   k návrhu   stačí   pripojiť   faktúru   alebo   podobný   doklad   o ktorý   sa   podanie   opiera   a vyhlásiť,   že   údaje o uplatňovanom   nároku   žalobca   eviduje   vo   svojom   účtovníctve.   Prípadne   ak   je   žalobca   DPH   platcom,   v   návrhu   môže   vyhlásiť,   že   tieto   údaje   uviedol   v   kontrolnom   výkaze. Ak   je   návrh   nekompletný   alebo   chybný,   súd   vyzve   navrhovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   a poskytne   mu   na   to   lehotu   5   pracovných   dní.   Pri   splnení   všetkých podmienok   súd   vydá   platobný   rozkaz   do   10   pracovných   dní      a uloží   žalovanému   povinnosť   zaplatiť   záväzok   do   15   dní   od   doručenia   rozkazu   (doručuje   sa   tiež   iba elektronicky).   Tak   isto   ako   pri   klasickom   platobnom   rozkaze,   aj   v tomto   konaní   možno   podať   odpor,   v ktorom   sa   žalovaný   vyjadrí,   či   mu   bola   doručená   faktúra,   ako   s ňou naložil a či záväzok eviduje vo svojom účtovníctve (alebo prečo ho neeviduje), príp. či predmetnú faktúru uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Ak   má   žalovaný   problém   zaplatiť   naraz   celú   sumu,   zákon   mu   umožňuje   za   nasledovných   podmienok   splátkový   kalendár:   nepodal   odpor   voči   platobnému   rozkazu,   musí ísť najviac o 10 splátok, celá suma neprevyšuje 2.000,- EUR a dokáže, že prvú splátku minimálne vo výške 50,- EUR už splatil žalobcovi. Autorom článku je JUDr. Soňa Šallai     28.04.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:022, Edited:28.04.2017 Jednotný register všetkých bankových účtov v Českej republike V   Českej   republike   bude   od   1.   januára   2018   fungovať   centrálny   register   bankových   účtov   všetkých   subjektov.   Tento   bude   obsahovať   údaje   o   všetkých   bankových   účtoch každého   klienta   ktorejkoľvek   banky   v   ČR.   Vláda   odôvodňuje   jeho   prijatie   zjednodušením   postupu   orgánov   verejnej   moci   pri   vyhľadávaní   jednotlivých   bankových   účtov konkrétnych   osôb   a   samozrejme   má   pomôcť   odhalovaniu   trestnej   činnosti.   Doteraz   bolo   nutné   osloviť   individuálne   každú   úverovú   inštitúciu   so   žiadosťou   o   predloženie výpisu   účtov,   no   po   novom   postačí   požiadať   o   informácie   z   centrálnej   databázy   Českú   národnú   banku.   Evidované   budú   informácie   o   klientovi,   označenie   inštitúcie,   číslo účtu   a   dátum   jeho   zriadenia   a   zrušenia,   dátumy   vzniku   a   zániku   oprávnenia   klienta   nakladať   s   prostriedkami   na   účte.   Všetky   zmeny   v   týchto   údajoch   je   ČNB   povinná hlásiť nasledujúci pracovný deň, pričom sú uchovávané ešte 10 rokov po zrušení účtu. Zákon   č.   300/2016   Sb.,   ktorý   zavádza   centrálnu   evidenciu   účtov   je   reakciou   na   prijatie   smernice   EÚ   o   predchádzaniu   zneužívania   finančného   systému   k   praniu   špinavých peňazí   alebo   financovania   terorizmu.   Žiadosti   o   informácie   z   databázy   môžu   zasielať   iba   subjekty   verejnej   moci   vymenované   v   §   6   zákona   (napr.   orgány   činné   v   trestnom konaní,    spravodajské    služby,    finančná    správa..),    v    žiadnom    prípade    nie    fyzické    alebo    právnické    osoby    ani    finančné    inštitúcie    apod.    Evidencia    však    údajne    nemá obsahovať informácie o pohyboch na účtoch ani zostatkoch a samotný systém má byť pod kontrolou parlamentu. Česko sa spolieha na to, že podobný systém funguje aj napr. vo Francúzsku či Španielsku bez toho, aby došlo k porušeniu bankového tajomstva.   26.04.2017 __________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________ ARTID:021, Edited:26.04.2017 Skončí ministerstvo spravodlivosti SR s bielymi koňmi? V   apríli   predstavilo   ministerstvo   spravodlivosti   nové   nástroje   proti   tzv.   "bielym   koňom".   V   prvom   rade   sa   chystá   zavedenie   trestného   činu   nekalej   likvidácie   –   podľa   neho